Existuje viacero situácií medzi nebom a zemou, ktorým neporozumiete ani s IQ divej svine. Napríklad momentálne obrovskému tlaku na Izrael, aby sa zdržal útoku na Rafah.
Najprv si však vyjasnime pozície. Pomer izraelského práva na sebaobranu a mŕtvych Palestínčanov nie je celkom vyvážený.
K tomu prispieva aj názor, že (z)likvidovať Hamas v Rafahu by IDF vedelo aj inými spôsobmi než s nákladmi stoviek (tisícok) obetí.
Pričom na námietku, že stratégii boja s teroristami rozumejú generáli IDF o čosi viac ako autor textu – čo je možné, nedá sa vylúčiť (ha-ha) – je dobrá otázka, že či na rozhodnutiach vojnového kabinetu majú vyšší podiel generáli, alebo (osobné) zámery a záujmy Netanjahua. Autor netuší, ale ako podozrenie sa to uživí.
Aj keď toto zarátame v analýze, i tak hromadné vyvolávanie (Josep Borrell, OSN, a všetky Amnesty, helsinské výbory, Human Rights Watch atď.), aby Izrael dal Rafahu pokoj, lebo civilné obyvateľstvo nemá kam ujsť, zostáva nezrozumiteľné. (Pozor, Borrell, nie celá EÚ.)
Totiž – a čo tak Sinaj? Otázka na Egypt, ktorý kategoricky odmieta otvoriť hranicu aspoň pre ženy a deti - mainstreamový egyptský názor hovorí, že muži z Gazy sú teroristi všetci – je triviálna: Je vyšší princíp záchrana stoviek (tisícok) životov alebo prednosť si zaslúži „argumentácia“, že na vlastnom území už má Egypt Palestínčanov milióny (asi sedem), pričom „hrozí“, že až sa vojna skončí, nevrátia sa už späť do Gazy.
Hoci ako skĺbenie práva na sebaobranu s princípmi humanity je otvorenie hranice jednoduché a prirodzené riešenie, hore-dole po svete sa ako legitímny argument používa, že pre Káhiru je neakceptovateľné, aby palestínske masy utekali pred masakrami cez prelomené hranice na Sinaji.
To, že Egypt akoby ani neexistoval, je predovšetkým demonštrácia hĺbky a úprimnosti výziev, prosieb a hrozieb, ktoré sugerujú, že zastavenie krviprelievania je výlučne vecou dobrej vôle Izraela.
Ktorému – nestíhame pripomínať – súd v Haagu vystavil potvrdenie, že ani o „genocíde“, ani o „vojnových zločinoch“ a pod. nemôže byť reč, keďže, a, samozrejme, v opačnom prípade by musel vyzvať Izrael na okamžité ukončenie invázie.
Takže toľko. Tí, ktorí disponujú zásadne nižším intelektom než divá sviňa, majú na toto iba jedno vysvetlenie.
Egypt je mimo obliga pre fóbie (aj) demokratických politikov, že dnešné výzvy otvárať hranice – ako napr. SR a spol. v ukrajinskej kauze – by pri nejakom ďalšom vojnovom exode dopadali ako bumerangy na ich hlavy.
